< Späť

Vznikol svet náhodne alebo bol stvorený?

Ak vezmeme do úvahy úžasnú variabilitu a zložitosť živých druhov na Zemi, potom pravdepodobnosť, že sa tu objavili na základe pôsobenia jednoduchých zákonov náhody, je prakticky nulová. Existencia Boha je potvrdená faktom, že vesmír je stvorený s mimoriadnou presnosťou. Mnohí vedci súčasnosti sa zhodujú na tom, že celý vesmír bol naprogramovaný tak, aby priniesol zrod svedomia a človeka.

Teória „Big Bang“, takmer jednomyseľne prijatá fyzikmi, dokazuje existenciu transcendentného Boha: ak vesmír začal existovať v určitom presnom čase, nemohol vzniknúť z ničoho. Muselo byť niečo pred časom a priestorom, z čoho vesmír povstal. Toto niečo môžeme nazvať Bohom. Po tom, ako prírodné vedy odviedli ľudstvo od viery v Boha, vracajú sa dnes k Jeho existencii. Svetom uznávaní fyzici ako Paul Davies argumentujú v prospech Božej existencie. „Big Bang“ nie je chaotickým výbuchom, ale veľmi presne pripraveným procesom. Toto naladenie má mimoriadnu presnosť: mohli by sme ho prirovnať k presnosti lukostrelca, ktorý svojím šípom presne trafí cieľ o veľkosti jeden štvorcový centimeter na vzdialenosť 15 biliónov svetelných rokov.

Ateistickí biológovia sa dlho pokúšali dokázať, že život je výlučne záležitosťou chemických procesov a že vznikol na Zemi náhodou. Ale od času, keď poznáme neuveriteľnú zložitosť aj najjednoduchších živých tvorov, je jasné, že náhoda neobstojí a nemôže slúžiť ako vysvetlenie príčiny vzniku života. Niektoré veľmi jednoduché výpočty ukázali, že aj najjednoduchší živý tvor obsahuje v sebe molekuly, ktoré sú príliš komplikované na to, aby sa objavili čírou náhodou. Francúzsky biológ Émile Borel urobil nové vynikajúce porovnanie: vypočítal pravdepodobnosť, že opica píšuca na písacom stroji náhodou napíše slovo dactylographe. Pravdepodobnosť, že spomedzi 26 písmen abecedy sa náhodným spôsobom vyberie 13 písmen, ktoré sformujú toto slovo, je  4,03 x 10^-19, teda táto pravdepodobnosť je menšia než 1:10¹⁸. Toto číslo znamená úplnú nemožnosť. Pozrime sa, čo dané číslo znamená vzhľadom na vek Zeme. Zem je stará asi 4,5 miliardy rokov, čiže 1,42 x 10¹⁷ sekúnd. Keby od počiatku Zeme opica každú sekundu napísala slovo z 13 písmen, pravdepodobnosť, že v tomto obrovskom množstve slov bude aj slovo dactylographe, je stále menšia ako 1:10.

Náhoda nie je v žiadnom prípade možná! Najjednoduchšia molekula DNA, ktorá je základom jednoduchej formy života (baktéria), neobsahuje len 13 znakov, ale 5 miliónov nukleotidov. DNA rozvinutejšieho zvieraťa alebo človeka obsahuje miliardy nukleotidov. Náhodné poskladanie určitého reťazca vytvoreného len 100 nukleotidmi pomocou štyroch základných typov nukleotidov zodpovedá pravdepodobnosti 0,25¹⁰⁰, čo je približne 6,22 x 10^-61 alebo číslo 0,0...(šesťdesiat núl)...6. Toto číslo nemá nijaký význam okrem totálnej nemožnosti.

Iní spočítali pravdepodobnosť náhodného vzniku života nasledujúcim spôsobom: stanovili, že vznik života z neživej hmoty má pravdepodobnosť rovnako nízku, akou je pravdepodobnosť, že Boeing 747 bude skonštruovaný pôsobením tornáda, ktoré vyhádzalo skrutky, matice a oceľové pásy zo železiarstva. Ak vezmeme do úvahy úžasnú variabilitu a zložitosť živých druhov na Zemi, potom pravdepodobnosť, že sa tu objavili na základe pôsobenia jednoduchých zákonov náhody, je prakticky nulová. Fyzik Alfred Kastler vyjadril: „Ak mám byť úprimný, nemôžem uveriť, že náhoda a nevyhnutnosť môžu byť jediné princípy, ktoré sú zodpovedné za evolúciu. Kozmonauti, ktorí by objavili na odvrátenej strane Mesiaca fungujúcu elektráreň, by nikdy sami seba nepresvedčili, že táto elektráreň sa tu objavila len na základe pôsobenia fyzikálno-chemických reakcií medzi jednotlivými prvkami prítomnými na Mesiaci. Skôr by si mysleli, že sa stali obeťou nejakej halucinácie. Ak vezmeme najmenšiu baktériu, potom máme pred sebou oveľa zložitejšiu elektráreň, zostavenú na základe oveľa geniálnejšej koncepcie.“

Ďalšia okolnosť, ktorá spochybňuje názor, že náhoda zodpovedá za vznik života, je fakt, že život sa objavil veľmi skoro po tom, ako bola sformovaná Zem. Vek Zeme je 4,5 miliardy rokov. Našli sa fosílie mikróba, ktorých vek je 3,4 miliardy rokov.

Nekončiaca sa reťaz zázrakov: Ak je už vznik najzákladnejších foriem života zázrakom, potom by evolúcia živých foriem od baktérií k najrozvinutejším živočíchom a k samotnému človeku bola sériou množstva výnimočných zázrakov. Preto môžeme tvrdiť , že vznik žiadneho živého druhu z iného nebol dielom náhody.

DNA akejkoľvek živej bytosti, ktorá obsahuje genetickú informáciu, je nesmierne komplikovaná molekula. Ak prirovnáme živý organizmus k lietadlu a jeho DNA molekulu k plánu na výrobu lietadla, potom pochopíme, že najmenšia chyba v konštrukčnom pláne môže spôsobiť len katastrofu, ale v žiadnom prípade nie zlepšenie. Podľa absolútneho zákona teórie informácie platí, že šum, t. j. náhodné interferencie, nemôže nikdy dodať informáciu. Znamená to, že náhodné genetické mutácie môžu vyprodukovať len nedokonalosti alebo choroby. Toto pravidlo potvrdzuje aj skúsenosť. Náhodné genetické mutácie nikdy nevytvorili nič okrem chorých pokusných druhov alebo monštier všeobecne neschopných prežitia či aspoň reprodukcie.

Biológ Jean Rostand zhrnul tento problém vo svojej knihe Evolúcia: „Mutácie, ktoré sú nám známe, a ktoré chcú niektorí ľudia urobiť zodpovednými za rozmach živého sveta, sú vo všeobecnosti organickými stratami a chybami (strata pigmentu, strata apendixu) alebo kópiami už predtým existujúcich orgánov. Avšak nikdy nemôžu priniesť nič skutočne nové alebo originálne do organického sveta. Nič, čo by sa dalo považovať za základ nového orgánu alebo vznik nejakej novej funkcie.“
Existuje len jediný spôsob, ktorý môže zdokonaliť určitý druh: chov kontrolovaný človekom. Avšak:

1. Druhy sa nikdy prirodzene navzájom nekrížia (spontánnym spôsobom v prírode),

2. Chov nikdy neprodukuje nové druhy, iba variácie v rámci určitého druhu.

Teória evolúcie nie je schopná vysvetliť diskontinuitu, ktorá existuje medzi jednotlivými druhmi. Podľa darvinizmu sa evolúcia udiala prostredníctvom obrovského množstva veľmi malých mutácií, to znamená, že medzi jednotlivými druhmi by mala existovať kontinuita. Avšak v skutočnosti tam túto kontinuitu nenachádzame. Vedci nenašli vo fosílnych nálezoch nijaké stopy progresívnej evolúcie. Fosílie naopak dokazujú, že druhy, ktoré prežili, zostali rovnaké počas obdobia 5 až 6 miliónov rokov. Potom sa náhle objavili nové druhy, veľmi odlišné od predchádzajúcich. Vo fosílnych nálezoch však nie je možné nájsť žiadne medzistupne druhov. Toto je slávny problém „chýbajúcich článkov“ v reťazci evolúcie. Darvinisti obyčajne na tento problém odpovedajú argumentom, že stopy po medzičlánkoch sa stratili. To je, prirodzene, číry prejav slepej viery, nie však vedecké tvrdenie. Napríklad prechod od plazov k vtákom zostáva úplným tajomstvom. Medzi plazmi a vtákmi je taká veľká medzera, že je nemožné spätne vystopovať ich vzťah. Je vôbec možné predstaviť si, že by prirodzený výber dopomohol plazom vyvinúť sa smerom k vtákom? Začali niektoré plazy mávať svojimi končatinami, aby mohli rýchlejšie behať, a tie, ktoré to dokázali, zosilneli a prežili?

Obzvlášť zvláštny je problém chýbajúceho článku medzi človekom a ľudoopmi. Už len skutočnosť, že všetky známe ľudoopy majú 48 chromozómov a človek ich má 46, by mal byť dostatočným dôkazom toho, že – ak sa človek skutočne vyvinul z nejakého ľudoopa – tak sa tak stalo jedine pôsobením nejakého nadprirodzeného zásahu. Ani vznik vesmíru, ani života, ani človeka, ani akéhokoľvek živočícha nie je možný bez tvorivého zásahu transcendentnej bytosti – Stvoriteľa, ktorého môžeme nazvať Bohom alebo iným menom. Aký je vzťah medzi Bohom a jeho stvorením? Aký bol konečný Boží cieľ? Mnohí vedci súčasnosti sa zhodujú na tom, že celý vesmír bol naprogramovaný tak, aby priniesol zrod svedomia a človeka. Fyzik Paul Davies napísal: „Vesmír bol veľmi presne naladený tak, aby sa mohol objaviť život a vedomie.“

 Autor: Laurent Guyénot

Otázky, komentár: info@boziprincip.sk