< Späť

Pomýlený mýtus

Médiá a televízia stále viac a viac propagujú filozofiu sexu ako zábavy tým, že ukazujú erotické programy, v ktorých sa sex prezentuje ako neškodná zábava. Najhoršie je však to, že pornografia sa prezentuje v televízii dokonca ako „kultúra“. Proti tejto filozofii s katastrofálnymi následkami je treba zdôrazniť, čo všetci psychológovia vedia – že sexualita, či už fyzická alebo len mentálna, vždy zahrňuje najhlbšie vrstvy osobnosti človeka a je dokonca spojená s vedomím identity. Zaobchádzanie so sexualitou nezodpovedným spôsobom a popieranie emocionálnych väzieb, ktoré nevyhnutne vznikajú medzi partnermi, spôsobuje mladým ľuďom hlbokú ujmu.

Človek nie je úplne stvorený Bohom v tom zmysle, že nie je naprogramovaný alebo vyformovaný úplne do všetkých detailov. Je stvorený ako slobodný, ale zároveň so zodpovednosťou zúčastniť sa na vybudovaní vlastnej osobnosti. Len za tejto podmienky sa človek môže stať slobodným tvorcom podľa Božieho obrazu. Inými slovami, kým podstata zvieraťa sa v ňom realizuje pri jeho narodení aicky, človek musí svoju podstatu realizovať sám. Predsa však táto podstata nie je úplne individuálna, ale obsahuje univerzálne črty. Každý človek túži po pravej, trvalej manželskej láske a ideálnej rodine. Ak sa človek postaví proti týmto univerzálnym hodnotám, dostáva sa do konfliktu so svojou plnohodnotnou sebarealizáciou.

Erich Fromm a iní psychológovia kritizujú našu kultúru, ktorá má tendenciu šíriť falošný obraz lásky. Scott Peck vo svojom bestselleri The Road Less Traveled nazýva „mýtus o romantickej láske strašnou lžou“: Holywoodská kultúra, ktorá identifikuje lásku s jednoduchými pocitmi alebo dokonca s nekontrolovateľnou vášňou, odvádza teenagerov od budovania realistického obrazu lásky a prežívania toho, že skutočná láska si vyžaduje skôr podrobenie sexuálneho impulzu než jeho neovládané vyjadrenie.

V našej spoločnosti však existuje veľa jasných dôkazov, že sex nie je aicky vyjadrením lásky. Sex môže byť dokonca v niektorých prípadoch vyjadrením čistej túžby zraňovať a ničiť: spomeňme len prípady znásilnenia alebo sexuálneho zneužívania detí. Ak vezmeme do úvahy, že otec, ktorý pohlavne zneužíva svoje dieťa, ničí psychologický základ svojho dieťaťa trvalým spôsobom a privádza svoje dieťa k prežívaniu vnútorného pekla, môžeme povedať, že tento otec pácha ešte niečo horšie než je fyzická vražda – pácha duchovnú vraždu. Úspech tvrdej pornografie, ktorá zobrazuje násilnú a dokonca sadistickú sexualitu, je jasným dôkazom, že v človeku existuje hlboko deštruktívna dimenzia sexuality. Sex bez lásky má na srdce človeka také následky ako lízanie železa pri mínus 30 stupňoch Celzia. Pomýlený mýtus, že „sex je láska“, nevyhnutne vedie k veľkej dezilúzii v momente, keď si teenager uvedomí, že sex nie je až taký prirodzený ako sa mu hovorilo, a ak sa s ním zaoberá ľahkomyseľne, sprevádza ho nie len láska, ale aj hlboká bolesť. Neschopní vysporiadať sa s tým, teenageri, ktorí prechádzajú skúsenosťou s predčasným sexom, sa v otázkach sexu a lásky rýchlo menia na cynikov.

Simone de Beauvoir definovala sexuálny akt ako „buďme spolu ako zvery“. Pravdou je však pravý opak: sexualita je tým, čo najviac odlišuje človeka od zvierat. Medzi sexualitou ľudí a zvierat existuje radikálny rozdiel. Zvieracia sexualita sa riadi presnými pravidlami, pretože je naprogramovaná. Vždy sa prejavuje identickými vzormi správania sa v daných ročných obdobiach. Tieto periódy sa nazývajú obdobiami plodnosti. Ľudská sexualita však nie je naprogramovaná, pretože nie je inštinktom, ale impulzom. Ak je sexualita prežívaná v kontexte so vzťahom pravej lásky, stáva sa skutočným aktom lásky, ktorý je obdarený nepopierateľnou duchovnou dimenziou. V takom prípade sexualita stavia človeka vyššie než zvieratá, pre ktoré sexualita nie je aktom lásky. Na druhej strane, ak je sexualita orientovaná na sebecké ciele, výlučne pre uspokojenie fyzickej rozkoše, stáva sa aktom deštrukcie a odcudzenia: v tomto prípade stavia sexualita človeka nižšie než zviera, pretože žiadne zviera nerealizuje svoju sexualitu pre zvrátené ciele.

Z toho dôvodu by sa sexualita nikdy nemala realizovať len ako fyzická aktivita, ako je napríklad jedenie alebo šport. Všetky sexuálne aktivity, dokonca aj tie, ktoré sú čisto mentálne, majú dopad na základné vrstvy ľudskej osobnosti. Sexualita preniká do najintímnejšej oblasti zmyslu našej identity. Sexualita nie len uvádza telo a ducha do interakcie, ale súčasne sa tiež nachádza v centre problému jednoty ducha a tela človeka. Každý z nás rozvíja svoju osobnosť tak, že sa učí vytvárať jednotu medzi svojím telom a duchom. Slobodná a zodpovedná bytosť je osobnosťou, ktorá nie je ovládaná svojimi fyzickými túžbami. Taký človek ovláda aj svoju sexualitu. Osoba, ktorá je ovládaná svojimi sexuálnymi túžbami, je odcudzenou bytosťou, otrokom svojho vlastného tela. Takáto sexualita je vlastne drogou, ktorá nemá nič spoločné s láskou. Naopak, stáva sa nástrojom zneužívania iných na uspokojenie potrieb ega. Avšak človek, ktorý ovláda svoje sexuálne túžby, je schopný urobiť zo svojej sexuality nástroj lásky. Pretože sexualita môže byť buď najsvätejším vyjadrením lásky alebo najhorším násilným činom – násilie proti duchu je horšie než násilie namierené proti telu – leží sexualita priamo v centre otázky dobra a zla. Toto je bezpochyby dôvod, prečo je sexuálny akt v Biblii prezentovaný ako ovocie poznania dobra a zla. Prostredníctvom sexuality v manželskom zväzku môže človek poznať najvyššie dobro, avšak prostredníctvom cudzoložnej sexuality poznáva človek najničivejšie zlo.

Vrodený zmysel pre dobro a zlo sa prejavuje vo forme zmyslu pre čistotu, cudnosť a intimitu. Profesor Henri Baruk, neuropsychiater, tvrdí, že pretrvanie pocitu cudnosti súvisí s prežitím morálnych hodnôt v ľudskom svedomí. Dokazoval, že pocit cudnosti pretrval dokonca aj v prípadoch najpokročilejších duševných porúch, teda v prípadoch, keď už ostatné psychické piliere zanikli. Podobne človeka, ktorý je v hypnotickom stave, nie je možné viesť ku konaniu, ktoré by bolo proti jeho morálnym zásadám a jeho citu cudnosti. Ak hypnotizér požiada človeka v hypnotickom stave, aby urobil niečo proti jeho zmyslu pre cudnosť, tento človek buď odmietne takýto návrh, alebo sa preberie. Uvedený prípad v každom prípade naznačuje, že cudnosť nie je potlačením tela, ale práve naopak, je pocitom zakoreneným v samotnom tele.

Mali by sme preto dôsledne rozlišovať medzi cudnosťou a pocitom hanby. Cudnosť je spojená s posvätnou dimenziou sexuality a sexuálnych orgánov. Je to vedomie posvätnosti, ktoré nás vedie k tomu, aby sme neukazovali na verejnosti to, čo je spojené so sexualitou. Pre adolescenta je cudnosť spojená s intímnym pocitom, že sexualitu je treba chrániť, pretože prináleží pravej láske. Pre dospelého človeka v manželstve je cudnosť spojená s vedomím intímnosti v rámci dvojice, hlavne s pocitom, že sexualita prináleží dvojici a nemala by byť vystavovaná mimo rámca manželskej postele. Hanba sa objavuje vtedy, keď došlo k znesväteniu sexuality. Napríklad, dieťa pociťuje hlbokú hanbu, keď bolo sexuálne zneužité dospelým človekom. Muž, ktorý zrádza svoju ženu, sa nemôže vyhnúť hlbokým pocitom hanby. Hanba je teda dôsledkom deštrukcie lásky a poškvrnenia sexuálnej skúsenosti. Cudnosť je však precítením prestupovania niečoho posvätného. Sexualita, ktorá je uchovaná a uchránená pre skutočnú lásku, vytvára pocit krásy, plnosti a hodnoty. Poškvrnená sexualita vytvára pocit hanby a straty vlastnej hodnoty.

V konečnom dôsledku len pravá láska dokáže ovládať sexuálne túžby. Ak sa snažíme potláčať sexualitu pomocou zákona alebo pocitu viny či silou, nedosiahneme úspech. V tom je príčina, prečo vždy existovali problémy ako nutkavá masturbácia, pornografia, incest, nevera a to dokonca aj v spoločnostiach, ktoré majú veľmi striktný postoj k sexuálnej morálke. Len pravá láska je zdrojom sily, ktorá je schopná odolať deštruktívnej moci sexuality a urobiť z nej tvorivý dar lásky. Pravá láska ochraňuje rodinu. Z toho plynie, že riešením pre problémy, ktoré prináša deštruktívna moc sexuality, nie je zákon ani sila, ale duchovná revolúcia, ktorá učí mužov a ženy milovať pravou láskou.

Prameň: Laurent Guyénot, Myth and Reality about Human Sexuality, Paríž 1996

Otázky, komentár: info@boziprincip.sk