< Späť

Fatima - tretie tajomstvo hovorí o Návrate Krista!

Keď sa Ježiš narodil, rôzni ľudia dostali od Boha zjavenie o čase a mieste tejto udalosti, ako aj o jej význame. Rovnako Boh informoval katolícku cirkev o Návrate Krista. Problém, ktorý mal Vatikán s treťou časťou, má iný dôvod než strach pred celosvetovou katastrofou, lebo prvé dve zjavenie boli bohaté na scenáre hrôzy, a napriek tomu boli zverejnené.

Samotné proroctvo je rozdelené na tri časti, pričom prvé dve sú známe už mnoho rokov, tretie však nebolo v plnom rozsahu uverejnené dodnes, aj keď sa tak malo stať najneskoršie do roku 1960. Text zverejnený v roku 2000 nezodpovedá originálu, bol silno zmenený a bol mu daný iný význam!

Prvé dve časti, nazývané tiež proroctvá, zverejnila sestra Lucia so súhlasom svojho biskupa v roku 1941. Tretia časť, nazývaná aj tretie tajomstvo, bola napísaná medzi 2. a 9. januárom 1944. Vtedy sa jej zjavila Mária a potvrdila, že Boh naozaj chce, aby bolo napísané a aby ho pápež a biskup oblasti Leiria okamžite prečítali! Mária ďalej žiadala, aby toto proroctvo bolo zverejnené najneskôr do roku 1960, avšak nestalo sa tak! Napriek tomu, že text tretieho proroctva nebol nikdy oficiálne uverejnený, Frére (brat) Michael uverejnil po 4 rokoch výskumu štúdiu približujúcu obsah tretieho tajomstva. Jeho závery sú rovnaké aké má otec Alonso, 16 rokov pôsobiaci ako oficiálny archivár Fatimy. Vo svojej knihe „The Whole Truth about Fatima” (Úplná pravda o Fatime) Frére Michael popisuje fakty, z ktorých sa dá s vysokou pravdepodobnosťou zistiť obsah proroctva.

Sestra Lucia naliehala na pápeža, aby proroctvo okamžite zverejnil

Pravdepodobne v júli alebo auguste 1941 sa sestra Lucia zmienila po prvýkrát o tom, že proroctvo má tri časti, z ktorých môže zverejniť prvé dve, zatiaľ čo tretie jej nebolo dovolené v tom čase zverejniť. V júni 1943, keď žila v kláštore Sestier Doroty z Tuy v Španielsku, ochorela tak ťažko, že sa biskup da Silva oblasti Leiria/Fatima začal obávať, aby neumrela ešte skôr, než zverejní tretie proroctvo, čo by bola pre cirkev veľká strata. Jeho priateľ, kanonik Galamba, mu navrhol, aby požiadal sestru Luciu, aby zapísala tretie proroctvo a zapečatila ho, aby bolo otvorené neskôr. Preto ju 15. septembra 1943 o to požiadal, avšak ona nemohla splniť túto veľmi všeobecnú požiadavku a poprosila ho o jasnú písomnú žiadosť. To sa stalo v polovici októbra 1943. Napriek tomu sestra Lucia nemohla nič napísať, hoci držala pero v ruke. To trvalo až do 2. januára 1944, keď sa jej zjavila Mária a potvrdila, že teraz nadišiel čas zapísať tretie proroctvo. Napísané a zapečatené proroctvo dala osobne do rúk arcibiskupovi Ferreirovi z oblasti Gurza, ktorý ho dal ešte v ten istý deň biskupovi da Silva.

Z tohto postupu odovzdania proroctva vyplývajú štyri dôležité fakty:

  1. Prijímateľom proroctva bol biskup da Silva, ktorý ho mal aj prečítať, lebo mu to tak povedala sestra Lucia ako odkaz priamo od Márie. Obávajúc sa zodpovednosti s tým spojenej, sa biskup neodvážil ho čítať a nechcel ho poznať. Snažil sa ho preto zveriť Svätej stolici, ale Rím to odmietol prijať. Preto sa rozhodol, že v prípade jeho smrti proroctvo dostane kardinál Cerejeira, patriarcha Lisabonu. Preto je nesprávne veriť tomu, že proroctvo bolo určené výhradne pre pápeža.
  2. Sestra Lucia taktiež naliehala na vtedajšieho pápeža Pia XII. (1939-58), aby okamžite zverejnil proroctvo. Avšak nestalo sa tak.
  3. Keď biskup da Silva nechcel otvoriť proroctvo, sestra Lucia ho prostredníctvom kanonika Galambu žiadala, aby otvoril proroctvo po jej smrti alebo v roku 1960, čokoľvek z toho nastane skôr.
  4. Keďže bolo jasné, hlavne zo žiadosti Márie, že proroctvo malo byť zverejnené čo najskôr, avšak najneskoršie v roku 1960, nebolo treba čakať až do roku 1960, ako sa to mnohokrát interpretuje.

V roku 1957 Svätá stolica požiadala o proroctvo, ktoré sa dovtedy nachádzalo v paláci biskupa oblasti Leiria/Fatima. Preto v polovici marca 1957 biskup da Silva zveril svojmu pomocnému biskupovi Venanciovi zodpovednosť odovzdať vzácny dokument biskupovi Centovi, v tej dobe apoštolskému nunciovi Lisabonu. Vtedy biskup Venancio poprosil biskupa da Silvu, aby prečítal dokument a urobil kópiu ešte prv, než bude rukopis poslaný do Ríma, avšak biskup da Silva to odmietol. Podľa slov biskupa Venancia, keď pozeral na obálku proti svetlu, videl malý kus papiera, ktorý jasne ukazoval na veľkosť textu asi tak 20 až 25 riadkov, teda podobne dlhý ako text druhého tajomstva. Preto sa môžu s istotou zamietnuť mnohé „pravdivé" verzie tretieho tajomstva, ktoré ponúkajú omnoho dlhší text. Nakoniec 16. apríla 1957 zapečatená obálka prišla do Ríma. Prečítal vtedy pápež Pius XII dokument? Odpoveď je takmer istá, že nie! Podľa slov kardinála Ottavianiho a Monsignora Capovillu, sekretára pápeža Jána XXIII., bola obálka zapečatená, keď ju pápež v roku 1959 otváral, čo bolo rok po smrti pápeža Pia XII. Na základe slov Márie nemohla sestra Lucia nič zverejniť, mal to byť predstaviteľ cirkvi, biskup oblasti Fatima to však nechcel a pápež radšej čakal do roku 1960, avšak zomrel ešte predtým.

Pápež založil dokument hlboko, aby nebol nikomu na očiach

S blížiacim sa rokom 1960 sa stupňovalo očakávanie kresťanov, čo súviselo i s mnohými aktivitami. 17. augusta 1959 Monsignor Philippe, ktorý bol vyšším úradníkom Svätej stolice, priniesol obálku pápežovi do Castel Gandolfo. Bola to oficiálna udalosť dokazujúca vážnosť, ktorú mali fatimské proroctvá, ako aj to, že cirkev oficiálne uznávala božskú hodnovernosť fatimských zjavení. Pápež neotvoril obálku v ten deň s odôvodnením, že chce čítať obálku v prítomnosti svojho spovedníka. Ako povedal Monsignor Capovilla, čítanie dokumentu sa uskutočnilo o niekoľko dní neskôr, avšak vzhľadom na to, že zjavenie bolo napísané v portugalskom jazyku s použitím určitých špecifických výrazov, bola nevyhnutná prítomnosť tlmočníka, sekretára štátu Mons. Paula José Tavareza. Neskôr pápež prečítal obsah kardinálovi Ottavianimu, prefektovi Svätej stolice. Pápež po zistení obsahu ochorel. Odmietol prezradiť jeho obsah slovami: „Toto zjavenie nie je určené tejto dobe.” Zapečatil ho a zaprisahával prítomných, aby ho už nikto nečítal. Z tohto dôvodu, napriek očakávaniam, sa verejnosť 8. februára 1960 z jednoduchého tlačového vyhlásenia dozvedela, že tretie tajomstvo nebude zverejnené! Vatikán poskytol neúplné a dokonca protichodné vysvetlenia a určitým spôsobom vyvracal hodnovernosť fatimských zjavení. „Cirkev uznáva fatimské zjavenia, avšak neželá si zobrať zodpovednosť zaručiť sa za pravdivosť slov, o ktorých tri pastierske deti hovorili, že im to povedala Mária.” Kardinál Ottaviani uviedol, že pápež Ján XXIII. založil dokument veľmi hlboko, aby nebol nikomu na očiach.

Je veľmi zaujímavé až zarážajúce, že pápeži odmietali zverejniť obsah. Najprv tak urobil pápež Ján XXIII. napriek očakávaniu celej katolíckej cirkvi. Pápež Pavol VI. (1963-78) zaujal rovnaký postoj. Po svojom zvolení 21. júna 1963 sa o dokument začal zaujímať. Keďže sa nevedelo, čo s ním urobil pápež Ján XXIII., pýtal sa sekretára Mons. Capovillu, ktorý vedel o mieste, kde mal byť dokumen t uložený. Pápež Pavol VI. musel dokument určite čítať, avšak nehovoril o tom. 11. februára 1967, na 50. výročie fatimských zjavení, kardinál Ottaviani v mene pápeža predniesol dlhé vyhlásenie týkajúce sa tretieho proroctva so záverom, prečo nebude uverejnené.

Vatikán poskytol neúplné a protichodné vysvetlenia

Pápež Ján Pavol l. (1978) bol veľmi odovzdaný záležitostiam Fatimy a sestra Lucia sa s ním chcela stretnúť. Ešte ako kardinál Luciani šiel navštíviť sestru Luciu, ktorá mu v rozhovore povedala hlavný obsah tretieho tajomstva. Veľmi to naňho zapôsobilo a informoval o závažnosti posolstva. Napísal o tom silnými slovami a vyjadril obdiv a dôveru sestre Lucii, ktorú považoval za svätú. Ako nastávajúci pápež si bez akýchkoľvek pochybností pripravoval verejné vyhlásenie. Keď sa ním stal, nanešťastie skôr než stihol niečo vyhlásiť, tragicky zomrel.

Pápeža Jána Pavla II. sa počas jeho návštevy v novembri 1980 vo Fulde v Nemecku pútnici pýtali na tretie tajomstvo. Podľa novín „Stimmen des Glaubens” (Hlasy viery), kde bola jeho odpoveď uverejnená, pápež povedal: „Toto zjavenie malo byť zverejnené v roku 1960, avšak vzhľadom na jeho problematický obsah a snahu zabrániť svetovým veľmociam vo vyvolaní vojny si moji predchodcovia na pápežskom stolci zvolili diplomatickú cestu.” Neskôr, než odišiel na púť do Fatimy 13. mája 1982, požiadal o pomoc portugalského tlmočníka, aby mu preložil niektoré špecifické výrazy z proroctva.

„Koniec sveta“ pre koho?

Proroctvá majú časovú postupnosť a tretie tajomstvo malo byť zverejnené najneskoršie do roku 1960. To znamená, že obsah sa musí napĺňať od roku 1960 do súčasnosti a že koniec platnosti proroctva ešte nenastal. Ako povedal kardinál Cerejeira, ak by to bolo príjemné posolstvo, bola by ho cirkev už dávno zverejnila. Ale na druhej strane nemôže hovoriť o konci sveta, o 3. svetovej vojne alebo nukleárnej katastrofe, čo je veľmi populárna téma, pretože záver posolstiev vo Fatime sa končí s obdivuhodným a bezpodmienečným prísľubom vytvorenia svetového mieru. Sestra Lucia sa zdôverila otcovi Fuentesovi, že jej Mária jasne povedala, že sa „nachádzame v posledných dňoch sveta.” Avšak to neznamená zánik alebo deštrukciu sveta, pretože Máriou bol daný prísľub svetového mieru! Pravým dôvodom je to, že tretie tajomstvo hovorí veľmi priamo o Druhom príchode Krista a oznamuje, že v roku 1960 sa uskutoční „svadba Baránka“. Skutočnosť, že nie sám Ježiš, ale iná osoba namiesto neho ďalej vedie misiu Mesiáša, by mohla znamenať „koniec sveta" pre pánov vo Vatikáne.


Zdroj: http://www.webcom.com/enddays/fatima.htm (1999) resp. Mariánsky dokument NA KONCI ČASÚ, č. 10.


Otázky, komentár: info@boziprincip.sk