< Späť

Mesiáš: jeho príchod a účel jeho Druhého príchodu

Slovo Mesiáš znamená v hebrejčine „pomazaný“ a označuje kráľa. Vyvolený izraelský národ veril v Božie Slovo zjavené prostredníctvom prorokov, ktoré sľubovalo, že Boh im pošle kráľa a spasiteľa. Také bolo ich mesiánske očakávanie. Boh poslal Mesiáša v osobe Ježiša Krista. „Kristus“ je grécky výraz pre Mesiáša. Mesiáš prichádza naplniť účel Božieho diela spasenia. Ľudia potrebujú spasenie kvôli tomu, že padli. Preto prv než objasníme význam spasenia, musíme pochopiť podstatu pádu. A pretože pád znamená zlyhanie v uskutočňovaní Božieho účelu stvorenia, musíme pred objasnením významu pádu pochopiť účel stvorenia. Boží účel stvorenia sa mal naplniť vytvorením Nebeského kráľovstva na zemi. Kvôli pádu sme však miesto Nebeského kráľovstva vytvorili na zemi peklo. Od pádu Boh neustále pracuje na svojej prozreteľnosti, aby toto kráľovstvo obnovil. Nakoľko dejiny ľudstva sú dejinami prozreteľnosti obnovenia, ich prvoradým cieľom je vytvoriť Nebeské kráľovstvo na zemi.

1. časť

1.1 ÚČEL PRÍCHODU JEŽIŠA AKO MESIÁŠA
Jediným dôvodom príchodu Ježiša ako Mesiáša bolo úplné spasenie ľudstva; Ježiš mal naplniť cieľ prozreteľnosti obnovenia. Mal založiť Nebeské kráľovstvo na zemi. Môžeme tak usúdiť zo slov, ktoré povedal učeníkom: „Buďte teda dokonalí, ako je dokonalý váš nebeský Otec.“ Podľa Princípu stvorenia sa človek, ktorý uskutočnil účel stvorenia, nemôže dopustiť hriechu, pretože žije v úplnej harmónii s Bohom a má božský charakter. Z hľadiska účelu stvorenia je taký človek dokonalý, ako je dokonalý Nebeský Otec. Ježiš učil svojich učeníkov v nádeji, že sa môžu obnoviť a stať sa ľuďmi, ktorí naplnili účel stvorenia a stali sa občanmi Nebeského kráľovstva. Okrem toho učil ľudí, aby sa modlili za uskutočnenie Božej vôle na zemi aj v nebi, pretože prišiel obnoviť padlých ľudí na občanov Božieho kráľovstva a vytvoriť toto kráľovstvo na zemi. Tak isto naliehal na ľudí: „Čiňte pokánie, lebo sa priblížilo kráľovstvo nebeské.“ Z rovnakého dôvodu aj Ján Krstiteľ, ktorý prišiel pripraviť Pánovi cestu, hlásal blízkosť kráľovstva.

Akí budú ľudia, až sa raz stanú obnovenými ľuďmi, ktorí naplnili účel stvorenia a stali sa dokonalými ako Nebeský Otec? Takí ľudia žijú v úplnom súlade s Bohom a jeho srdce zažívajú v svojom najvnútornejšom ja. Majú božskú povahu a žijú svoj život nerozlučne s Bohom. Okrem toho nemajú pôvodný hriech, a preto nepotrebujú žiadne vykúpenie ani spasiteľa. Nepotrebujú sa sústavne modliť alebo žiť životom viery, čo je nevyhnutné pre padlých ľudí, ktorí hľadajú Boha. Pretože nemajú pôvodný hriech, ich deti sa rodia prirodzene dobré a bez hriechu, nepotrebujú teda spasiteľa, ktorý by vykúpil ich hriechy.

1.2 BOLO SPASENIE DOVŔŠENÉ PROSTREDNÍCTVOM KRÍŽA?
Splnilo Ježišovo ukrižovanie, ktoré nám prinieslo vykúpenie našich hriechov, účel prozreteľnosti obnovenia? Keby tomu bolo tak, dalo by sa očakávať, že veriaci ľudia oddaní Ježišovi obnovia svoju pôvodnú povahu a vybudujú Nebeské kráľovstvo na zemi. Avšak ani ten najzbožnejší človek v celých dejinách kresťanstva nežil v nerozlučnej jednote s Bohom. Žiadny človek nikdy nezažil Božie Srdce v plnej miere, ani nemal božskú povahu. Nikdy neexistoval veriaci, ktorý by nepotreboval vykúpenie alebo život vrúcnej modlitby a oddanosti. Dokonca ani svätý Pavol, veľký Boží muž, sa nemohol obísť bez života viery a bez modlitby v slzách. Okrem toho sa žiadnemu rodičovi, nech bol akokoľvek oddaný kresťan, nenarodilo dieťa bez pôvodného hriechu, ktoré by mohlo vstúpiť do Božieho kráľovstva bez milosti vykúpenia cez Spasiteľa. Kresťanskí rodičia neustále odovzdávajú svojim deťom pôvodný hriech.

Ako sa môžeme poučiť z tohto letmého pohľadu na kresťanský život? Učí nás, že milosť vykúpenia prostredníctvom kríža nevykorenila úplne pôvodný hriech a ani úplne neobnovila našu pôvodnú povahu. Ježiš vedel, že vykúpenie prostredníctvom kríža nie je úplným naplnením účelu, pre ktorý prišiel, a preto sľúbil, že sa vráti. Vedel, že Božia vôľa obnoviť Nebeské kráľovstvo na zemi je absolútna a nemenná. Preto dúfal, že sa vráti a Božiu vôľu naplní úplne.

Bola Ježišova obeť na kríži zbytočná? Určite nie. Inak by kresťanstvo nevytvorilo také slávne dejiny. Naviac naše vlastné skúsenosti viery nám jasne dokazujú, aká veľká je milosť vykúpenia cez kríž. Je pravda, že kríž vykúpil naše hriechy; pravdou však tiež ostáva, že nás neočistil úplne od nášho pôvodného hriechu. Nevrátil nás do stavu pôvodnej dokonalej povahy, v ktorej by sme nikdy nespáchali hriech, neumožnil nám ani vytvoriť Nebeské kráľovstvo na zemi.

Aký je presný rozsah spasenia prostredníctvom kríža? Kým táto otázka nie je zodpovedaná, bude pre ľudí súčasného sveta ťažké viesť správne život svoj viery. Najprv však musíme prehodnotiť Ježišovu smrť na kríži.

1.3 JEŽIŠOVA SMRŤ NA KRÍŽI
Bola Ježišova smrť na kríži najvrúcnejším Božím prianím? Preštudujme najprv slová a skutky učeníkov, ako sú zaznamenané v Biblii. Je zrejmé, že všetci Ježišovi učeníci prežívali v súvislosti s Ježišovou smrťou rovnaké pocity: zármutok a rozhorčenie. Napríklad Štefan vzplanul rozhorčením nad nevedomosťou a nevierou židovských vodcov, odsúdil ich skutky a nazval ich vrahmi a rebelmi. Od tej doby kresťania zažívajú rovnaké pocity ako Ježišovi učeníci. Keby bola Ježišova smrť Božou vôľou vopred stanovená, bolo by možno prirodzené, že učeníci žialia nad jeho smrťou, ale necítili by takú trpkú krivdu ani hnev voči židovským vodcom, ktorí ju spôsobili. Z ich rozhorčenej reakcie môžeme usúdiť, že Ježišova smrť bola nespravodlivá a nemalo k nej dôjsť.

Preštudujme teraz z hľadiska Božej prozreteľnosti, či Ježišovo ukrižovanie bolo nevyhnutnou a predurčenou Božou vôľou. Boh povolal vyvolený izraelský národ z Abrahámových potomkov. Ochraňoval ho, vychovával a niekedy i trestal utrpením a skúškami. Posielal mu prorokov, aby ho utešil neochvejným prísľubom, že jedného dňa mu pošle Mesiáša. Pripravoval ho na prijatie Mesiáša tým, že ho nechal postaviť svätostánok a chrám. Keď sa Ježiš narodil, Boh ohlásil jeho príchod. Poslal troch mudrcov z Východu, ako aj Šimona, Annu, Jána Krstiteľa a ďalších, aby priniesli svedectvo mnohým ľuďom. Obzvlášť čo sa týka Jána Krstiteľa, mnohí ľudia vedeli, že sa zjavil anjel, aby zvestoval jeho počatie. Zázraky okolo Jánovho narodenia vzbudili očakávanie v celej Judei. Okrem toho Jánov asketický život na púšti bol taký pôsobivý, že sa mnohí ľudia v srdciach pýtali, či náhodou on nie je Kristus. Boh poslal takú veľkú osobnosť, Jána Krstiteľa, aby svedčil o Ježišovi ako o Mesiášovi, pretože tým chcel povzbudiť vieru židovského národa. Ak teda bolo Božou vôľou, aby židovský národ tej doby veril v Ježiša ako v svojho Mesiáša, mal v neho tento národ, vychovávaný k životu podľa Božej vôle, uveriť. Keby Židia boli v súlade s Božím prianím v Ježiša uverili, ako by ich vôbec mohlo napadnúť poslať ho na kríž? Mohli by si snáď priať, aby sa Mesiášovi, ktorého tak dlho a netrpezlivo očakávali, stalo niečo zlé? Ale pretože Židia šli proti Božej vôli a neverili, že Ježiš je Mesiášom, vydali ho na kríž. Je teda zrejmé, že Ježiš neprišiel zomrieť na kríži.
Teraz preskúmajme slová a skutky samotného Ježiša, aby sme sa presvedčili, či ukrižovaním skutočne úplne naplnil svoje poslanie Mesiáša. Ježišove slová a skutky mali v ľuďoch prebudiť vieru, že je Mesiášom. Keď sa ho napríklad ľudia pýtali, čo majú robiť, aby konali skutky Božie, odpovedal im:

Toto je skutok, ktorý Boh žiada: aby ste verili v toho, koho on poslal.  - J 6:29

Jedného dňa, keď sa trápil nad nevierou farizejov a nemal nikoho, s kým by zdieľal svoje srdce, smutne sa díval na Jeruzalem. Prelieval slzy a nariekal nad osudom židovského národa, ktorý Boh tak pracne a s láskou viedol počas dvoch tisícročí. Prorokoval, že mesto bude úplne zničené a nezostane v ňom kameň na kameni. Jasne poukázal na nevedomosť jeho obyvateľov, keď povedal: „...nespoznalo si čas, keď sa Boh k tebe sklonil.“ Pri inej príležitosti Ježiš nariekal nad tvrdohlavosťou a nevierou jeruzalemského ľudu:

Jeruzalem, Jeruzalem, ktorý zabíjaš prorokov a kameňuješ tých, ktorí boli k tebe poslaní! Koľkokrát som chcel zhromaždiť tvoje deti, tak ako kvočka zhromažďuje kuriatka pod svoje krídla, a nechceli ste!  - Mat 23:37

Ježiš vyčítal ľuďom, ktorí odmietali v neho uveriť, aj keď veľmi dobre poznali Písmo, ktoré o ňom svedčilo:

Študujete Písma a myslíte si, že v nich máte večný život; a Písma svedčia o mne. ale vy nechcete prísť ku mne, aby ste mali život.  - J 5:39-40

Prišiel som v mene svojho Otca, a neprijímate ma...keby ste skutočne verili Mojžišovi, verili by ste i mne, lebo on o mne písal.  - J 5:43-46

Koľko zázrakov a znamení Ježiš uskutočnil v zúfalom úsilí pozdvihnúť ľudí z ich neviery! Napriek tomu, že náboženskí vodcovia boli svedkami jeho obdivuhodných skutkov, vysmievali sa mu ako človeku posadnutému Belzebulom. V takejto zúfalej situácii Ježiš zvolal:

Keď už neveríte mne, verte tým skutkom, aby ste raz navždy pochopili, že Otec je vo mne a ja v Otcovi.  - J 10:38

Potom v konfrontácii so svojimi odporcami Ježiš ostro odsúdil ich pokrytectvo. Svojimi slovami a skutkami sa snažil priviesť národ k tomu, aby v neho uveril, lebo to bola Božia vôľa. Keby boli Židia nasledovali Božiu vôľu a verili v Ježiša ako v svojho Mesiáša, kto z nich by sa ho potom odvážil poslať na kríž?
Z uvedených dôkazov môžeme usúdiť, že Ježišova smrť na kríži bola nešťastným dôsledkom nevedomosti a neviery ľudí jeho doby; nebola nutná pre úplné zavŕšenie jeho poslania Mesiáša. Dobre to ukazujú Ježišove slová na kríži:

Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo činia.  - L 23:34

Keby Boh bol pôvodne predurčil Ježišovu smrť na kríži, Ježiš by prirodzene očakával, že pôjde touto cestou. Prečo sa teda trikrát modlil: „Otče môj, ak je to možné, nech ma minie tento kalich; avšak nie ako ja chcem, ale ako ty“? Ježiš sa takto zúfalo modlil, pretože v skutočnosti dobre vedel, že jeho smrť otrasie nádejou na vytvorenie Nebeského kráľovstva ma zemi. Uvedomoval si, že pre Boha, ktorý po páde celé veky neúnavne pracoval na uskutočnení tejto nádeje, to bude tragické sklamanie. Vedel aj, že utrpenie ľudstva bude neustále pokračovať až do doby jeho Druhého príchodu.
Ježiš povedal: „Ako Mojžiš povýšil hada na púšti, tak musí byť povýšený Syn človeka.“ Keď Izraeliti stratili vieru v Mojžiša na ceste do Kanán, objavili sa ohniví hadi a začali ich zabíjať. Boh rozkázal Mojžišovi, aby urobil bronzového hada a pripevnil ho na žrď tak, že každý, kto naň pozrie, ostane nažive. Podobne Ježiš predvídal, že keď v neho vyvolený národ neuverí, bude uvrhnutý do pekla. Vedel, že potom bude pribitý na kríž, aby zachránil celé ľudstvo a spasil každého, kto sa naňho pozrie. Pretože Ježiš predvídal túto možnosť, vyslovil s trúchlivým srdcom neblahé proroctvo.
Ďalšou známkou toho, že Ježišova smrť na kríži nebola Božou vôľou, ale naopak dôsledkom neviery národa, je skutočnosť, že Izrael po jeho ukrižovaní upadal. Bolo predsa prorokované, že Ježiš usadne na trón Dávidov a ustanoví večné kráľovstvo:

Lebo sa nám narodí dieťa, bude nám daný syn, na pleciach ktorého spočinie vláda, a bude sa volať „Podivuhodný radca, Božský bohatier, Otec večnosti, Vládca pokoja.“ Jeho vláda sa rozšíri a nekonečný pokoj spočinie na tróne Dávidovom a v jeho kráľovstve.Upevní ho a podoprie právom a spravodlivosťou od toho času až naveky. Horlivosť Hospodina zástupov tak učiní.  - Iz 9:6-7

Pred Ježišovým počatím sa Márii zjavil anjel a vyjadril podobnú predpoveď:

Ajhľa, počneš, porodíš syna a dáš mu meno Ježiš. Bude veliký, Synom Najvyššieho sa bude volať a Pán Boh mu dá trón Jeho otca Dávida. Bude kraľovať nad domomJákobovým naveky a Jeho kráľovstvu nebude konca.  - L 1:31-33

Boh jasne zamýšľal poslať Mesiáša vyvolenému izraelskému národu, ktorý viedol od dôb Abraháma najrôznejšími ťažkosťami, a vybudovať večné kráľovstvo na zemi. Keď však židovskí vodcovia Ježiša prenasledovali a doviedli ho na kríž, Izrael stratil svoje oprávnenie stať sa zakladajúcim národom Božieho kráľovstva. V priebehu niekoľkých generácií bol izraelský národ rozprášený po celej zemeguli. Od tej doby bol stále utláčaný a prenasledovaný. Môžeme to považovať za tragický dôsledok chyby, ktorej sa dopustili jeho predkovia, keď Mesiáša, ktorého mali oslavovať, odsúdili na smrť a zabránili tak zavŕšenie prozreteľnosti obnovenia. Naviac nielen Židia, ale aj mnoho verných kresťanov nesie kríž ako svoj diel zodpovednosti za kolektívny hriech zabitia Ježiša.

1.4 ROZSAH SPASENIA, KTORÉ UMOŽŇUJE VYKÚPENIE PROSTREDNÍCTVOM KRÍŽA, A ÚČEL JEŽIŠOVHO DRUHÉHO PRÍCHODU
Čo by sa bolo stalo, keby Ježiš nebol ukrižovaný? Bol by dovŕšil spasenie duchovne aj fyzicky. Určite by bol vytvoril večné a nezničiteľné Nebeské kráľovstvo na zemi. To ostatne predpovedal prorok Izajáš, zvestoval anjel, ktorý sa zjavil Márii, a i sám Ježiš to vyjadril slovami, že Nebeské kráľovstvo sa priblížilo.

Keď Boh stvoril človeka, „Pán Boh utvoril z hliny človeka a vdýchol do jeho nozdier dych života a tak sa stal človek živou bytosťou.“ Ľudia teda boli stvorení s duchom aj s telom. Aj pád človeka sa odohral duchovne aj fyzicky. Pretože Ježiš prišiel, aby priniesol úplné spasenie, bol zodpovedný za to, aby sa to uskutočnilo duchovne aj fyzicky. Veriť v Ježiša znamená zjednotiť sa s ním. Z toho dôvodu sa Ježiš prirovnal k pravému vinnému kmeňu a svojich učeníkov k jeho ratolestiam. Povedal tiež: „V ten deň poznáte, že ja som vo svojom Otcovi a vy ste vo mne, ako ja som vo vás.“ Aby mohli byť padlí ľudia spasení fyzicky aj duchovne, Ježiš musel nevyhnutne prísť v tele. Keby boli ľudia uverili v Ježiša a zjednotili sa s ním ako v duchu tak i v tele, boli by dosiahli duchovné aj fyzické spasenie. Avšak ľudia v Ježiša neuverili; namiesto toho ho doviedli na kríž. Ježišovo telo bolo vystavené satanovmu útoku a Ježiš bol zabitý. Preto aj keď sú verní kresťania s Ježišom zjednotení, ich telo ostáva, podobne ako Ježišovo telo, vystavené satanovým útokom.

Dôsledkom toho je, že ani ten najoddanejší veriaci nemôže byť fyzicky spasený vykúpením cez Ježišov kríž. Jeho pôvodný hriech, ktorý sa prenášal po rodovej línii od Adama, nie je odstránený od samotného koreňa. Dokonca aj ten najoddanejší kresťan má stále pôvodný hriech a dáva život deťom, ktoré v sebe nesú tiež tento hriech. Vo svojej viere pociťujeme nevyhnutnosť asketického života a popretie svojho tela, aby sme zabránili pôsobeniu satana, ktorý sa nás neustále snaží dostať cez naše telo do svojich osídiel. Učíme sa neustávať v modlitbách, aby sme mohli odstrániť podmienky, na základe ktorých nás satan môže napádať; tieto podmienky vychádzajú z pôvodného hriechu, ktorý nebol odstránený napriek spaseniu vykúpením cez kríž.

Ježiš nemohol naplniť cieľ úplného spasenia, ktoré je duchovné aj fyzické, lebo satan napadol jeho telo. Ježiš však položil základ pre duchovné spasenie, keď si vykúpením vlastnou krvou zaistil duchovný základ pre svoje vzkriesenie. V dôsledku toho môžu všetci veriaci od doby Ježišovho vzkriesenia získať výhodu duchovného spasenia, nie však spasenia fyzického. Spasenie vykúpením cez kríž je len duchovné spasenie. Pôvodný hriech ostáva aktívny v tele aj tých najoddanejších kresťanov a pokrvnou líniou sa prenáša na ich potomkov. Čím vrúcnejšia je viera veriaceho, tým neľútostnejší boj s hriechom musí v sebe bojovať. Dokonca aj svätý Pavol, najoddanejší medzi apoštolmi, nariekal nad svojou neschopnosťou zabrániť hriechu, aby prenikol do jeho tela:

Podľa vnútorného človeka s radosťou súhlasím s Božím zákonom; ale vo svojich údoch vidím iný zákon, ktorý bojuje proti zákonu mojej mysle a zotročuje ma zákonom hriechu, čo je v mojich údoch. Biedny ja človek! Kto ma vytrhne z tohto tela smrti? Vďaka (za to) Bohu skrze Ježiša Krista, nášho pána! A tak teda ja – ten istý – svojou mysľou slúžim zákonu Božiemu, telom však zákonu hriechu.  - R 7:22-25

Toto prehlásenie kontrastuje s blaženosťou, ktorú cítil Pavol, keď prijal duchovné spasenie, a utrpením, ktoré prežíval, pretože nemohol dosiahnuť fyzické spasenie. Aj Ján priznal:

Ak hovoríme, že sme bez hriechu, klameme sami sebe a pravda v nás nie je... Ak hovoríme, že sme nezhrešili, robíme z neho klamára a jeho slovo v nás nie je.  - 1 J 1:8-10

My, ktorí sme dostali spasenie na základe Ježišovho ukrižovania, sa kvôli pôvodnému hriechu, ktorý je hlboko v nás stále aktívny, nemôžeme oslobodiť z okov hriechu. Preto sa Ježiš musí vrátiť na zem, aby vykorenil pôvodný hriech, ktorý nemohol odstrániť kvôli ukrižovaniu, a aby dokončil dielo fyzického spasenia. Len potom sa dielo fyzického spasenia naplní duchovne aj fyzicky.

1.5 DVA DRUHY PROROCTIEV, KTORÉ SA TÝKAJÚ UKRIŽOVANIA
Ak Ježišova smrť na kríži nebola predurčená ako nevyhnutná pre úplné naplnenie účelu jeho príchodu ako Mesiáša, prečo potom bolo v Izaiášovi prorokované, že Mesiáš bude znášať utrpenie na kríži? Môžeme si myslieť, že Biblia obsahuje len proroctvá, ktoré predpovedajú Ježišovo utrpenie. Ak však čítame Bibliu znovu so znalosťou Princípu, uvedomíme si, že obsahuje aj iné proroctvá, ktoré svedčia o opaku. Ako prorokoval Izaiáš a ako zvestoval anjel Márii, bolo predpovedané, že Ježiš sa stane za svojho života kráľom Židov a vytvorí na zemi večné kráľovstvo. Preštudujme teda, prečo Boh zjavil v súvislosti s Ježišom dve protichodné proroctvá.

Boh stvoril ľudí tak, aby dosiahli dokonalosť len keď splnia svoj diel zodpovednosti. Prví predkovia ľudstva svoju zodpovednosť v skutočnosti nesplnili a padli. Ľudia teda môžu svoju zodpovednosť buď naplniť, čo je v súlade s Božou vôľou, alebo nenaplniť, čo je v rozpore s Božou vôľou.

Uveďme niekoľko príkladov z Biblie. Bolo Adamovým dielom zodpovednosti nejesť ovocie zo stromu poznania dobrého a zlého. Adam mohol buď poslúchnuť Božie prikázanie a dosiahnuť dokonalosť, alebo ovocie jesť a zomrieť. Zvolil si druhú možnosť. Vo veku Starého zákona dal Boh ľuďom Desatoro a Mojžišov zákon, ktorým sa mali riadiť, čo bolo podmienkou pre ich spasenie. Dielom ich zodpovednosti bolo rozhodnúť sa buď zákon dodržovať a získať spásu, alebo sa ním neriadiť a dôjsť k zániku. Zodpovednosťou Izraelitov, ktorí putovali do Kanán, bolo riadiť sa Mojžišovými príkazmi. Jeho príkazy mohli buď svedomito dodržovať a vstúpiť do zeme Kanán, alebo sa proti nim postaviť a do zasľúbenej zeme nevstúpiť. Boh v skutočnosti predpovedal, že Izraelitov povedie do Kanán, a poveril Mojžiša ich vedením. Kvôli nedostatku viery však ľudia zahynuli na púšti a konečný cieľ dosiahli len ich potomkovia.

Ľudia teda majú vlastný diel zodpovednosti; môžu ho buď v súlade s Božou vôľou naplniť, alebo ho v rozpore s Božou vôľou nenaplniť. Povaha plodov ich skutkov závisí na tom, či splnia alebo nesplnia svoj diel zodpovednosti. Z toho dôvodu Boh zjavil dva druhy proroctiev o naplnení svojej vôle.

Božím dielom zodpovednosti je poslať Mesiáša. Avšak uveriť v neho je dielom zodpovednosti človeka. Židovský národ teda mohol buď v Mesiáša uveriť, ako si Boh prial, alebo v protiklade s Božou túžbou neuveriť. Pretože Boh počítal s možnosťou, že si človek nemusí splniť zodpovednosť, dal nám dva druhy proroctiev, ktoré sa týkali naplnenia jeho vôle cez Ježiša. Niektoré proroctvá predpovedali, že Ježiš kvôli neviere ľudí zomrie. Iné predpovedali, že ľudia v Ježiša uveria, budú ho ctiť ako Mesiáša a pomôžu mu v sláve uskutočniť Božiu vôľu. Keď Ježiš kvôli neviere ľudí umrel na kríži, naplnili sa len proroctvá prvého typu. Proroctvá druhého typu ostali až do Druhého príchodu Krista nenaplnené.

1.6 ÚRYVKY EVANJELIÍ, V KTORÝCH JEŽIŠ HOVORIL O SVOJOM UKRIŽOVANÍ, AKO BY BOLO NEVYHNUTNÉ
V evanjeliách sa nachádza niekoľko pasáží, v ktorých Ježiš hovoril o svojom utrpení na kríži, akoby to bolo pre spasenie nevyhnutné. Napríklad, keď Peter počul Ježišovu predpoveď o svojom nastávajúcom ukrižovaní a pokúšal sa ho odradiť, Ježiš ho káral slovami: „Choď mi z cesty, satan, na pohoršenie si mi...“ Prečo Ježiš káral Petra tak prísne? V dobe, keď Ježiš vyslovil tieto slová, neviera vyvoleného národa už v podstate zmarila jeho úsilie naplniť prozreteľnosť spasenia fyzicky aj duchovne. V tej dobe bol Ježiš pevne rozhodnutý prijať osud kríža ako podmienku odškodnenia, aby otvoril cestu aspoň k duchovnému spaseniu ľudstva. Petrova snaha odradiť Ježiša od tohto úmyslu mohla byť prekážkou v príprave duchovného spasenia prostredníctvom kríža. Preto ho Ježiš pokáral.

Druhým príkladom sú Ježišove posledné slová na kríži: „Dokonané!“ Ježiš nevyslovil tieto slová preto, aby vyjadril, že ukrižovaním úplne naplnil prozreteľnosť spasenia. Po tom, čo si uvedomil, že neviera ľudí v neho sa už nezmení, zvolil cestu kríža, aby položil základ pre duchovné spasenie a fyzické spasenie zanechal ako nesplnenú úlohu na dobu Druhého príchodu. Slovami „dokonané“ chcel Ježiš povedať, že dokončil kladenie základu pre duchovné spasenie. V tej chvíli sa duchovné spasenie stalo náhradným cieľom prozreteľnosti.

Ak máme mať skutočnú vieru, je nevyhnutné, aby sme sa najprv priamo spojili s Bohom na základe duchovných zážitkov v modlitbe a potom pochopili pravdu správnym výkladom Písma. Preto nám Ježiš povedal, aby sme uctievali Boha v „Duchu a v pravde“.

Od Ježišovej doby kresťania veria, že Ježiš prišiel na tento svet, aby zomrel na kríži. Nepoznali základný účel Ježišovho príchodu ako Mesiáša, nesprávne pochopili duchovné spasenie, ktoré nám priniesol a myslia si, že vykonal všetko, čo bolo jeho poslaním. Ježiš chcel žiť a naplniť svoj osud, avšak kvôli neviere ľudí zomrel so srdcom naplneným sklamaním. Dnes sa musia na zemi objaviť verné nevesty - veriaci ľudia čistého srdca, ktorí dokážu utešiť Ježišovo zatrpknuté a zarmútené srdce. Musia sa objaviť nevesty, ktoré môžu utešiť Ježišovo srdce skôr, ako bude znovu môcť prísť ako ženích. A predsa Ježiš bedákal: „Ale keď príde Syn človeka, či nájde vieru na zemi?“ pretože predvídal, že keď sa vráti, môžu sa ľudia nachádzať v temnote.

Štúdiom Biblie sme objasnili, že Ježiš neprišiel zomrieť na kríži. O tejto skutočnosti sa môžeme ešte viac uistiť, ak budeme s Ježišom duchovne komunikovať a opýtame sa ho priamo. Ak nedokážeme vnímať duchovnú realitu, potom by sme mali hľadať svedectvá tých, ktorí sú takými darmi obdarení, aby sme správne pochopili Ježišovo srdce a mohli tak prehĺbiť svoju vieru. Potom budeme hodní stať sa Ježišovými nevestami, ktoré ho budú môcť v Posledných dňoch prijať.

Otázky, komentár: info@boziprincip.sk